E kompania ‘Ajinomoto Company’ establesé for di 1910 na Hapon ta e produsente mas grandi di MSG. E empleadonan semper ta papia tokante MSG ku esei ta un produkto natural. Tokante e forma kímiko nan no ta papia (ni na hapones). Na Europa MSG tin un ‘E-number’: E621. E-number ta numbernan di tur aditivo ku ta wòrdu usa i ku ta rekonosé dor di Union Europeo.

Koló artifisial, holó artifisial, smak artifisial

E lista tin numbernan pa koló artifisial, holó artifisial, smak artifisial, i tambe aditivonan natural. Tur E-number ta aditivo ku ta permití pa usa den kuminda. Esei NO ke men ku e E-numbernan (klik aki pa bo wak e E-numbernan) no ta hasi daño na salú di hende (i bestia)….. a kontrali: mayoria di E-number ta dañino, artifisial i ta kontené produkto kímiko i ta kousa hopi bia malesanan.

Cheeseburger

E konsumidó ta wòrdu gañá i bruá kada bes di nobo. Na Europa i na Merka tin leinan ku ta protegé e konsumidó. E lastimá ta ku e leinan semper tin buraku òf e fabrikante ta buska un punto ku ta kai nèt pafó di e lei, i MSG ta un bon ehèmpel di esei.

MSG ta duna smak na kuminda i dor ku e ta wòrdu usá den masha hopi kombustibel, ta parse ku e aditivo ta algu ku mester ta den e produkto i ku e ta seif. Pa evitá ku un konsumidó haña keho òf problema den su kurpa tòg, gobièrnu di Merka a instalá un lei ku a haña e nòmber “Cheeseburger Bill” òf “The American Personal Responsibility in Food Consumption Act” (e lei di propio responsabilidat ora ta konsumí nutrishon). Cheeseburger Bill a wòrdu introdusí na 2005 pasobra e Republikano Ric Keller, a haña $ 300.000,- di algun kadena di ‘fast food’ komo daño perhuisio. Pa protehá e fabrikante i kompanianan kontra kasonan den korte den kual un kliente por prueba ku e a bira gordo dor di kome sierto produkto di e kompanianan den fast food. Esaki ta konta te asta si por prueba ku a usa un aditivo ku ta duna adikshon. E lei a wòrdu desaprobá kaba na mart 2004, pero riba 19 di òktober 2005 e lei a haña aprobashon i aseptá ku 306 i 120 voto kontra. Lástimamente Ric Keller no tabata por ta presente dor ku e a haña problema di kurason.

Malesanan

No tin apsolutamente ningun duda ku hende, i te asta mucha, ta birando mas i mas gordo. No solamente na Merka pero tambe na otro parti na mundu na unda ta sirbi kuminda yen yen ku MSG. Tambe riba nos isla(nan) e kasonan di obesitas, gordura i sobrepeso ta oumentando. Huntu ku esei nos ta mira mas i mas malesanan di kurason, sirkulashon i diabétis. Na Estádos Unídos mas ku 34% di e poblashon na e edat di 20 aña i mas haltu ta sufri di sobrepeso, miéntras 33,8% tin obesitas i 5,7% ta sufri di sobrepeso ekstremo. Esei ke men ku solamente 26,5% tin un peso ‘normal’. Ta alarmante si no realisá ku e porsentahe a subi ku 50% den e último 50 aña. Kompará ku 1960 nos ta weta un oumento di 250%!

Obesitas por kousa diferente otro malesa manera (esnan ya menshoná) problema di kurason sirkulashon, diabétis, kanser (matris, pechu i di tripa), preshon haltu, kolesteròl haltu, triglyserida haltu, ataka selebral, problema di higra i halblas, insomia, problema ku halamentu di rosea, artrítis, i malesanan ginekológiko.

Presidente Barack Obama kier a bin ku un lei ku ta obligá tur restorant i snèkbar pa pone riba e menú eksaktamente kiko eksaktamente tin den e kuminda ku e konsumidó ke kumpra.

E-numbernan pa Glutamaat

E620: Glutaminezuur (glutamaat) òf Alfa-aminoglutaarzuur, glutacid, glu, glutaminol, glutagon
E621: Mononatriumglutamaat (MSG) òf natriumglutamaat
E622: Monokaliumglutamaat
E623: Calciumdiglutamaat
E624: Monoammonium-glutamaat
E625: Magnesiumdiglutamaat

MSG ta fortifiká e sabor di e kuminda: tur kos ta smak mas mihó ku MSG.
MSG ta baha e metabolismo.

MSG ta hasi bu adikto. Semper lo bo bai bek pa kumpra e mesun marka (ku MSG aden) pasobra e ta smak bon.

Hopi bia (kasi semper) bo ta haña MSG den kuminda di dieta i pasobra e ta smak bon bo ta kere ku un tiki mas di e kuminda di dieta lo no ta hasi malu. Lokual bo no ta realisá ta ku bo ta komiendo mas di e produkto ku hustamente ta baha bo metabolismo. Si bo ke baha di peso bo mester di hustamente stimulá/oumentá e metabolismo

RESTORANT

Ta hustamente pasobra Ve-tsin ta oumentá e smak di e kuminda ta usa MSG masha hopi mes den kuminda. Spesialmente den restorant Chines ta usa hopi MSG den kasi tur kuminda. E kehonan despues ku a kome den un restorant Chines parse riba shuata (voedselvergiftiging); hopi bia e reakshon di e kurpa ta wòrdu kousá dor di MSG/Ve-tsin. Hopi bia e uso di mas ku 5 gram ta duna keho. E kantidat di Ve-tsin ku por kousa síntoma ta diferensia pa persona.

Na Merka e kehonan ta konosí komo ‘Chinese Restaurant Syndrome’ òf ‘wok’s disease’.

Hende ku no por kontra MSG por haña síntoma manera un drùk den kara, doló di kabes, doló riba pechu i kimamentu na diferente parti di kurpa, sinti kurpa malu i kibrá, doló di stoma i tripa, kurason ta bati rápido (tagikardia) i sensashon di nèrvio riba kurpa.

Ta agregá MSG den diferente produkto ku probablemente bo tambe ta usa manera: sòpi di bleki òf di paki, magi, buyon, cheps, snek, kuminda kla prepará den frizer, meks di yerba, konsomé, kuminda oriental, karni prosesá, i spesialmente produktonan pa remplasá salu mihó konosí komo produktonan ku ménos natrio. Aki bo ta weta e kontradikshon: un hende ta usa produktonan ku ménos natrio pasobra e tin preshon haltu i e ‘pashènt di preshon no ta komprondé dikon su preshon no ta baha i e pakiko e mester keda usa e remedi pa resto di su bida.

Salu ta wòrdu remplasá dor di MSG i ta tene ‘pashènt di preshon bobo i ignorante pasobra di e forma aki e ta keda yena e pòchi di plaka di industria farmaseutiko. Pió ainda…. kasi sigur e pashènt ta usando netamente produktonan ku MSG (TUR dia!) i esei ta e kousa di su preshon haltu. E solushon pa e persona aki ta simpel….. stòp ku MSG i ta bira bon bon atrobe.

Honestidat lo evitá hopi sufrimentu i garantisá asina tantu bida salu….. pero ku esei e industria farmaseutiko i di medisina NO tin kunes.

Natural

FDA (Food and Drug Administration) e ‘ministerio’ ta haña segun e definishon ku MSG ta un produkto natural, pasombra –manera mi a bisa kaba- bo ta haña MSG tambe den sierto nutrishon natural. Lokual niun hende no ta distinguí ta e MSG den su forma natural i MSG den naturalesa. MSG den kuminda no ta natural i hopi bia ta usa e terminologia ‘natural’ pa gaña hende i desviá hende.

MSG bo ta haña den kuminda prosesá, suplemento den kuminda, produktonan di dieta, kosmétika i remedi. MSG ta usa riba fruta fresku i berdura, den pèstisida, fungisida, mèst pa mata ku supstansia pa stimulá e kresementu di mata, i te asta bakuna! Ora spùit e mata ku e produkto e ta keda riba e mata, manera blachi, fruta, nechi i grano.
Lo tin hende awor ku ta duda ku tin MSG den produkto pa mata pasobra nan ta kere ku MSG ta solamente un aditivo. Pa tur hende ku ta duda mi ta invitá nan pa nan wak riba e empake di AuxiGro; tur e produktonan di e marka aki a wòrdu aprobá pasobra e MSG ku ta den e produkto ta ‘natural’. Klik aki pa bo wak e lista.

Na 1997 ora e produktonan a subi riba merkado diferente hende a haña problema di salú despues ku nan a kome salada, stròbèri, ku a spùit e mata òf ku a meskla den tera ku e produkto AuxiGro.

E kos mas fèrfelu di e asuntu di MSG ta ku e konsumidó nunka por ta sigur ku e produkto ku e ta usa ta liber di MSG. Diferente produkto ku tin poné riba e emboltura ku e produkto ta ‘liber di MSG’, NO ta kontené MSG, tòg ta kontené MSG.

Manera bo por a komprondé kaba, MSG tin diferente nòmber; e kos mas importante ta ku te ainda e venenu aki ta wòrdu atvertí komo ‘natural’.

Dieta

Den un restorant e problema ta mas grandi pasobra einan e kòki òf esun ku ta kasi kompra no ta atento riba e Mono Sodium Glutamaat skondí. Ora bo mes ta hasi kompra bo ta lesa e etikèt bon promé bo pone e produkto den bo garoshi. Te asta den produkto natural por tin MSG. Te asta ora bo lesa ku tin ‘hydrolyzed soy protein’ den e produkto bo lo no sospecha nada.
mi ta mira bo pensa kaba “si e fabrikante sa òf tin e sospecho ku e aditivo aki ta asina malu, i ku e aditivo ta kousa problema di kurason, sirkulashon, agresividat, hiperaktividat, dikon e ta sigui buta e MSG tòg den e produkto? Dikon ta skonde tras di asina tantu nòmber? E kontesta riba e pregunta ei lo bo no haña; alomenos no abierto, korekto i honesto. Niun hende lo duna bo e kontesta. Awor bo ta komprondé tambe dikon un hende ta sinta kome felis i kontentu den un restorant, pará dilanti un snek, (òf gewon na kas) ta pèrdè rosea, haña batimentu di kurason i ta kuminsá soda. Abo lo pensa ku ta pasobra ta hasi kalor…. no shonnan ta e MSG den e kuminda ku bo a kaba di kome òf ta komiendo. Awor bo ta komprondé di kon bo no por baha di peso maske bo ta komiendo e kuminda di dieta mas karu ku tin, kuminda spesial den dipfris òf kuminda ku tiki kaloria i kuminda ku tiki salu. Ku kada slòk òf hap di kuminda nan a gaña bo.

Asparticzuur

Pa esnan ku ta sensibel òf alérgiko pa MSG tin ainda dos aminoasido ku ta afektá e nèrvionan (neurotoksiko) awendia i ku ta wòrdu usá den kuminda. E dos aminoasido ta L-cysteine i asparticzuur.

Asparticzuur nos ta haña den produktonan den kual suku ta wòrdu remplasá: ‘neotaam’ i ‘aspartaam’. L-cysteine ta wòrdu usá den produkto di lechi. Komo konsumidó ta mas mihó pa bo usa produkto ku ta bisa ‘liber di glutamaatzuur’. E bendedó ku ta konsiente kiko ta MSG ta papia preferibel tokante produkto ku ta liber di ‘glutamaatzuur’ enbes di bisa ku e produkto ta kontené Mono Sodium Glutamaat. Ora bo mira serka produktonan di Merka pará: autolyzed yeast, hydrolyzed pea proteina, carrageenan, sodium caseinate, enzyma i un skala mas di nòmbernan ménos konosí esei ke men ku e produkto ta kontené glutamaatzuur òf ku esei a bini durante e produkshon. Si bo ke traha bo kuminda riba un manera sigur, usa e ora ei diferente berdura ku ta duna un smak diferente na e kuminda.

Produktonan ku ta ser bendé den supermerkadonan na Kòrsou, Aruba i Boneiru mester tin e ingredientenan riba e empake. Ta konsehabel pa bo lesa kada etikèt ku hopi atenshon pa bo sa kua produkto ta kontené MSG i kua ta seif pa bo usa. Si no tin ingrediente poné riba e etikèt anto NO kumpra e produkto; semper tin un alternativo pa e produkto i si no tin alternativo anto bo ta traha un otro reseta. Tene kuenta ku MSG tin hopi diferente nòmber. Check e lista pa bo kustumbrá bo mes tur dia ku un otro nòmber pa asina bo kòrda e lista fo’i bo kabes. Klek aki pa bo bai na e lista.

Kòrda bon ku bo por evitá hopi miseria dor di djis eliminá e MSG for di bo kuminda.

Bo ke sa mas tokante MSG wak riba e siguiente wèpsaitnan:
www.mercola.com
www.fonteine.com
www.holisticmed.com/msg
www.curezone.com/art/read.asp?ID=18&db=12&C0=13 (tokante MSG den bakuna)
www.advancedhealthplan.com/msg.html (MSG – The Slow Poisoning of America)
www.sellingsalesmanship.com/food.html

Prohibishonnan interesante:

Fo’i 1998 ta prohibí na Merka pa pone MSG bou di nòmber di ‘spices and flavourings’. Den mesun rosea FDA ta bisa ku ora pone riba e etikèt “No MSG” òf “No Added MSG” esaki ta engañá hende ora ta trata di produktonan den nutrishon ku ta fuentenan di glutamaat liber manera entre otro ‘hydrolyzed protein’ (na Ulandes: gehydrolyseerd eiwit). Na aña 1993 FDA ya a proponé pa pone riba e etikèt ku e produkto ta kontené glutamaat ‘contains glutamate’ unda a usa e “gehydrolyseerd eiwit”.

Na Australia i Nieuw Zeeland ‘Food Standards Code’ den artíkulo 1.2.4 ta eksigí di e fabrikante pa e pone si un produkto ta kontené MSG. Mester pone ku e produkto ta kontené aditivo ku ta mehorá e smak, MSG òf E621.

Loading